Diagnostika slabých miest v počítaní

Ako sa diagnostikuje výpočet slabosti?

Musí sa rozlišovať medzi diagnózaktorý uznáva aritmetickú slabosť ako čiastočnú slabinu v zmysle MKCH 10 a odlišuje ju od iných problémov v matematickej oblasti, ako sú kombinované poruchy školských zručností alebo aritmetické ťažkosti, ktoré možno pripísať nedostatočnému vyučovaniu.
Presne takto dyslexie Podľa klasifikácie v MKN 10 (Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a súvisiacich zdravotných problémov, 10. revízia) je dyskalkúlia jednou z tzv. ohraničené vývojové poruchy.
Problém dyskalkulie spočíva skôr v tom, že problém nedá sa vysvetliť nedostatkom inteligencie alebo nedostatočným učením je.

Preto je ťažké rozlíšiť vzhľad od všeobecných problémov pri výpočte.

Podľa ICD 10 je potrebné od dyskalkúlie odlíšiť tieto formy aritmetických problémov:

  1. Zlá počítanie v dôsledku neadekvátneho vyučovania alebo v dôsledku nedostatku (= nedostatok fyzickej a emocionálnej pozornosti).
  2. Strata aritmetických schopností získaných v dôsledku poškodenia mozgu (= „získaná“ aritmetická slabosť)
  3. Slabá čitateľnosť z dôvodu nedostatočnej inteligencie (IQ <70)
  4. V dôsledku organických chorôb, duševných porúch alebo postihnutí (napr. Zmyslové postihnutie) aritmetických slabostí (= „sekundárne“ aritmetické slabosti).

Na jednej strane existujú diagnostiky štandardizované skúšobné postupy dostupné, ktoré však podobne ako v triede rozlišujú iba medzi správnym a nesprávnym a chyby ako také neanalyzujú. Nie všetci môžu vykonávať štandardizované skúšobné postupy.
Keďže však dieťa nechce označiť dieťa ako „slabú matematiku“ alebo „nie slabú matematiku“, ale skôr chce konkrétne riešiť problémy, musí sa vykonať zmysluplná analýza. To sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom kvalitatívna analýza porúch a a kvalitatívne hodnotenie výpočtových techník diať. V zásade to vyžaduje, aby študent pri riešení úloh nahlas premýšľal, t. J. Poskytoval informácie o svojich výpočtových metódach. Toto je jediný spôsob, ako určiť subjektívne (= nesprávne, ťažkopádne) algoritmy a analyzovať nesprávne riešenia.
Subjektívne algoritmy môžu byť tiež stanovené zvlášť pôsobivo, keď je testovaná osoba požiadaná, aby vyriešila problém pomocou materiálov (učebných materiálov). Pri pôsobení je možné napríklad rozpoznať, či sa jedná o aritmetiku alebo počítanie atď.
Okrem toho sa však musí ďalšia diagnóza vykonávať nepretržite aj počas liečby. Je dôležité analyzovať chyby a spochybniť štruktúry myslenia dieťaťa. Jeden hovorí o tzv Následná diagnostika, čo umožňuje stanoviť správne priority pre terapiu a stavať ich na sebe - krok za krokom.

Študent nie je spravidla zodpovedný iba za rozvoj ťažkostí s učením. Z tohto dôvodu by ako súčasť diagnózy mala byť vždy Otázky týkajúce sa domu a školy byť požiadaný. Škola aj doma majú možnosť pozorovať deti, čo znamená, že náznaky ťažkostí je možné pozorovať a riešiť už v ranom štádiu.
Včasné odhalenie hrá hlavnú úlohu vo všetkých problémoch. Čím skôr sa problémy rozpoznávajú a analyzujú, je možné sa obrátiť na rýchlejšiu pomoc v zmysle zmysluplnej terapie