Dôsledky stresu

úvod

Stres je jav, ktorý v organizme spôsobuje fyzické aj psychické reakcie. Z lekárskeho hľadiska vedie stres k aktivácii určitých oblastí mozgu, ktoré zase spôsobujú zvýšené svalové napätie a uvoľňovanie hormónov. Dotknuté osoby vnímajú tieto fyzické účinky ako napäté svaly krku a chrbta alebo bolesť brucha. Mentálne často dochádza k vnútornému nepokoju alebo napätiu. Z čisto evolučného hľadiska sú stresové reakcie veľmi užitočné, pretože spôsobujú zvýšenú mobilizáciu našich rezerv. Ak však stresujúce fázy trvajú príliš dlho, vedú k nadmerným nárokom na vlastný výkon. To vysvetľuje, prečo je stres v súčasnosti čoraz viac spojený s negatívnymi združeniami a vo všeobecnom pohľade stráca svoj ochranný charakter.

Prečítajte si tiež článok na tému: stresory

Odborníci však stále rozlišujú medzi takzvaným „dobrým stresom“ a „zlým stresom“. Príkladom „dobrého stresu“ by mohlo byť zvýšené napätie v skúške. Vzrušenie znamená, že k uloženým informáciám je možné lepšie pristupovať. Ak je napätie príliš veľké, blokuje to dotknutú osobu v jej výkone. Často sa jedná o výraz nadmerných požiadaviek, ktoré sa zase považujú za „zlý stres“.

Stres je preto multifaktoriálna udalosť, ktorá závisí od vonkajších faktorov, ako je pracovná situácia, ako aj od vnútorných faktorov, ako sú osobné zdroje. Ak rovnováha medzi požiadavkami a vlastnými schopnosťami nie je správna, dotknutá osoba stráca svoju vnútornú rovnováhu a vníma ju ako stres.

Všeobecné dôsledky stresu

Fyzické príznaky:

• Všeobecnými dôsledkami stresu sú najmä fyzické príznaky, ktoré sú často vnímané ako nepríjemné pre postihnuté osoby. Krátke stresové situácie primárne aktivujú kardiovaskulárny systém. Zvýšenie srdcového rytmu a zvýšenie krvného tlaku sú teda typické pre mimoriadne vonkajšie podnety. Postihnutí si často všimnú, ako ich srdce začína pretekať a obrazne povedané, krv sa ponáhľa k ich hlavám.
• Ak tento stres pretrváva, kostrové svaly sa tiež napnú. Trvale napäté svalstvo zasa vedie k napätiu svalov, ktoré spôsobuje bolesť a obmedzuje pohyblivosť. Je zrejmé, že obzvlášť postihnuté sú najmä krčné a chrbtové svaly. Prvými príznakmi sú stuhnutý krk s možnými sprievodnými bolesťami hlavy alebo bolesťami chrbta po dlhom sedení. Psychologické účinky stresu na druhej strane nie sú vždy vedome vnímané.

Tento článok by vás mohol tiež zaujímať: Horúce záblesky u mužov

Duševné príznaky:

• Oveľa častejšie je to, že postihnuté osoby sú potom schopné správne klasifikovať svoje psychologické príznaky. Dlhodobý stres často vedie k zhoršeniu schopnosti sústrediť sa, ako je zlá koncentrácia, pretože zameranie myšlienok je nasmerované na spúšťač stresu. Objektívne to možno pozorovať pri poklese výkonu pamäte, najmä pracovnej pamäte. Problémy v každodennom pracovnom živote preto nie sú neobvyklé.
• Okrem toho často existuje nedefinovateľný pocit, že postihnuté osoby sa označujú ako jednoducho „odlišné“. Často si všimnú zmes vnútorného napätia a prázdnoty. Pre tieto pocity neexistuje komplexné lekárske vysvetlenie. Aktivácia rôznych oblastí mozgu však môže vytvoriť emocionálnu zložku. Spôsobuje tiež zmenu v uvoľňovaní hormónov. Najmä stresový hormón kortizón sa uvoľňuje najmä v stresových situáciách a je určený na zabezpečenie optimálnej prípravy tela. Zaisťuje zvýšenie krvného tlaku a zvýšené dodávky energetických rezerv, ako aj ich hromadenie pre ďalšie stresové situácie.
• Preto nie je neobvyklé pozorovať, že postihnuté osoby jedia viac a priberajú na váhe v stresových situáciách. Je to kvôli vnímaniu tela, že sa musí zložito vyzbrojovať na ťažké časy.
• Ďalej sa zvyšuje ochota konať, čo sa môže prejaviť aj pri poruchách spánku. Môžu sa vyskytnúť ťažkosti so zaspávaním alebo zostávajúcim zaspaním. Pre postihnutých sú často veľmi stresujúce.
• Vyhorenie sa môže vyskytnúť aj v dôsledku pretrvávajúceho stresu. Prečítajte si viac o tom v časti: Syndróm vyhorenia

Dôsledky stresu v tehotenstve

Počas tehotenstva stres nielen ovplyvňuje matku, ale aj dieťa. Aké závažné následky sú závislé od rozsahu, v akom ste zdôrazňovaní. Ľahký stres je vnímaný predovšetkým matkou a nemá na dieťa žiadne vážne účinky. Ak sa však zvýši intenzita stresu, má to vplyv na starostlivosť o dieťa v lone.

Stres vedie k zvýšeniu krvného tlaku (pozri tiež: Vysoký krvný tlak v tehotenstve - je to nebezpečné?). To by malo zlepšiť prietok krvi matkou do svalov a mozgu. To sa dosiahne znížením priemeru krvných ciev. Krvné cievy sa teda sťahujú a zvyšujú tak prietok krvi. To možno vizuálne porovnať so záhradnou hadicou. Čím menší je priemer, tým vyšší je tlak, ktorým je voda vynášaná.

Pre matku je toto opatrenie tela veľmi užitočné. Pre dieťa to však znamená zmenenú situáciu v zásobovaní krvi. Na jednej strane je časť objemu krvi matky stále viac nasmerovaná do svalov a mozgu na úkor obvyklého krvného zásobenia dieťaťa. Na druhej strane sú cievy materského koláča tiež zúžené, pretože stres ovplyvňuje všetky krvné cievy v tele. Ak táto situácia pretrváva iba krátko alebo mierne, nemá na dieťa žiadne trvalé účinky. Ak však trvá dlho alebo v extrémnej forme, vedie to k nedostatočnej ponuke materského koláča.

V extrémnych prípadoch to môže viesť k poškodeniu tkaniva. Dieťa potom nedostáva potrebné výživné látky a kyslík od matky, takže sa nemôže normálne vyvíjať. V závislosti od rozsahu to môže viesť k spomaleniu rastu alebo neúplnému rozvoju.

Tehotné ženy sú však veľmi citlivé na fyzické pocity a často si všimnú zmeny u ich dieťaťa. Často intuitívne menia svoj každodenný život, a tak bránia možnému poškodeniu. Je však dôležité zabrániť stresu počas tehotenstva a pravidelne vykonávať preventívne vyšetrenia. Môžu sa prediskutovať najmenšie zmeny av prípade potreby sa môžu prijať profylaktické opatrenia.

Prečítajte si viac o tom v časti: Stres v tehotenstve

Dôsledky stresu na pracovisku

Stres na pracovisku je častým problémom. Forma, v ktorej sa stres prejavuje alebo ako sa vníma, sa však v jednotlivých prípadoch veľmi líši. Spúšťače stresu sú rovnako individuálne. Časový tlak je najčastejšie dôvodom zvýšeného stresu. Postihnutí sa cítia nútení vykonávať kusové práce a kvôli stresu strácajú zameranie na svoju skutočnú prácu. Napätie v tíme alebo súkromné ​​problémy však môžu tiež spôsobiť stres v práci. V každom prípade to vedie k zmenenému vnímaniu pracovných podmienok.

Vonkajšie faktory, ako napríklad pretrvávajúci hluk alebo neustále sa meniaca prevádzka zákazníkov, môžu tieto pocity ešte zhoršiť. V závislosti od typu práce môže byť stres znížený fyzickou aktivitou alebo malými prestávkami (pozri tiež: Ako môžete znížiť stres?). Preto je osobitne dôležité ponúknuť zamestnávateľom preventívne opatrenia. Môžu to byť napríklad cvičenia zamerané na budovanie tímu, flexibilný pracovný čas ("Pružná pracovná doba") alebo existujú priestorové zmeny, ako napríklad priečky.

Z dlhodobého hľadiska vedie stres k zníženiu výkonu pri práci a vedie k tomu, že postihnuté osoby robia viac chýb. Chyby zase vytvárajú pocit viny a reaktívne existuje strach z nových chýb. S cieľom prerušiť tento reťazec chýb je potrebné tento tlak odstrániť. Preto je potrebné zlepšiť pracovné podmienky, ponúknuť vyučovanie alebo dať krátku prestávku. Každé opatrenie ponúka lepšie zameranie na svoje vlastné schopnosti a dáva postihnutej osobe čas na to, aby sa vyriešila.

Je nesprávne predpokladať, že stres vedie z dlhodobého hľadiska k lepšiemu výkonu. Stres môže jednotlivcov podnietiť aj v krátkodobom horizonte, ale z dlhodobého hľadiska to vedie k nespokojnosti. Preto je potrebné zistiť a zohľadniť individuálnu odolnosť. Ak to nie je zlučiteľné s cieľmi spoločnosti, môže byť potrebné zmeniť zamestnanie. Inak sa fyzické príznaky iba zvýšia a strata práce sa bude neustále zvyšovať.

Ak je vnímaný stres neprimeraný k vlastným zdrojom, v najhoršom prípade môže viesť k vážnym duševným chorobám, ako sú depresia alebo syndróm vyhorenia. Ale aj fyzické príznaky bez toho, aby ich lekár našiel, môžu z dlhodobého hľadiska vzniknúť a stať sa chronickými. Počas práce by telo a psychika nemali byť neustále prepracované a dovolenky by sa mali starostlivo plánovať a používať na vyváženie napätia. Čas doma alebo na dovolenke by sa mal skutočne využiť ako prestávka a nie ako domáca kancelária.

Dôsledky stresu na tele

Účinky stresu na telo sa môžu líšiť. Na začiatku stresujúcej fázy je však skôr banalizáciou, že postihnutí často vnímajú ako príznaky nachladnutia alebo hroziacu chrípku. Na začiatku sa teda často prejavuje nepohodlie. Môže sa prejaviť celkovou slabosťou, ľahkou bolesťou hlavy alebo boľavými končatinami.

Ak sa však choroba nezhorší, je príčinou rýchlo podozrenie na stres. Konkrétne to spôsobuje zvýšené napätie vo svaloch, ktoré môže byť z dlhodobého hľadiska bolestivé. Ak skutočne dôjde k fyzickému ochoreniu, je to dôsledok trvalého stresu na imunitný systém.

Stres spočiatku spôsobuje, že je telo lepšie pripravené. Zabraňuje vedomému vnímaniu malých slabostí v tele. Ak sú však zdroje tela nadmerne využívané, stres falošne simuluje fyzickú silu. Po pravde však už neexistuje. Z evolučného hľadiska to dáva zmysel, pretože rany v minulosti nemohli viesť k neschopnosti bojovať v boji. To zaistilo prežitie.

V súčasnosti však vlastný podvod vedie k tomu, že v prípade hroziacej choroby už nie sú symptómy správne vnímané. Dotknutá osoba to cíti iba vtedy, keď sa choroba prejaví. Profylaxia alebo predčasný odpočinok na skrátenie trvania choroby sa už nemôžu používať. Preto je dôležité rozpoznať včasné varovné signály a brať vážne svetské príznaky stresu vážne, aby sa zabránilo zbytočnej eskalácii.

Možno vás bude zaujímať aj táto téma: Horúčka v dôsledku stresu - existuje niečo také? Zvracanie v dôsledku stresu, hnačky a psychiky

Dôsledky stresu u detí

Deti často reagujú na stres často odlišne ako dospelí. Preto by sa na nich nemali pozerať ako na malých dospelých, ale mali by sa vnímať diferencovaným spôsobom. V závislosti od veku dieťaťa ešte nie je stres pochopený. Okrem toho sa deti nemôžu vždy primerane vyjadrovať. Akákoľvek zmena správania je preto možným ukazovateľom nadmerného stresu u dieťaťa. Čím je dieťa mladšie, tým je pravdepodobnejšie verbálne sa vyjadriť.

Čoraz viac plačúce správanie alebo kričanie sú často prvými príznakmi nadmerného zaťaženia dieťaťa. Avšak čím staršie je dieťa, tým zložitejšia je interakcia s rodinou alebo priateľmi.

Keďže však dieťa ešte nedokáže správne regulovať svoje emócie, v závislosti od veku sa dá stres prejaviť vo všetkých mysliteľnom správaní. Najdôležitejšou vecou je tu postava dieťaťa. Náhle agresívne správanie, zvyšujúce sa odstúpenie od rodinného života alebo aktivít alebo dokonca nevhodné smiech v osobitných situáciách tak môže byť prejavom stresu dieťaťa. Vo väčšine prípadov pomáha pozorne sledovať dieťa.

Spúšťače tak môžu byť nájdené pomerne rýchlo. Ak však dieťa už môže hovoriť, najlepšou voľbou je otvorená komunikácia. Preto by sa mala vždy poskytnúť ponuka na rozhovor, ale čas rozhovoru a výber osoby, s ktorou sa má hovoriť, by sa mal ponechať dieťaťu.

Mohlo by vás tiež zaujímať: Príčiny problémov so správaním u detí

Aký je vzťah medzi stresom a úzkosťou?

Úzkosť je pocit, ktorý veľmi často vedie k subjektívne pociťovanému stresu. Samotný strach je základný pocit, ktorý by mal chrániť pred hroziacim nebezpečenstvom. Rovnako ako stres aktivuje obehový systém. Má však vždy charakter, ktorý sa dotknutej osobe cíti ohrozený. Stres, na druhej strane, je jav, ktorý je vnímaný ako dosť stresujúci. Tieto zistenia ukazujú, že pretrvávajúci strach môže určite spôsobiť stres.

Avšak stres pri úzkosti nie je spôsobený vonkajšími faktormi, ale vnútornými faktormi. Strach vedie k tomu, že myšlienky sa točia iba okolo spúšťača strachu a je iniciované vyhýbanie sa správaniu. To zasa vedie k stresu, keďže sa mení každodenný život a zvyčajné postupy. Takže strach a stres sa udržujú vo vzpriamenej polohe.

Na prekonanie začarovaného kruhu je potrebné prekonať strach. Forma, v ktorej k tomu dôjde, závisí od individuálneho prípadu. Napríklad, ak sa niekto bojí vyjasňujúceho rozhovoru, vyhýba sa príslušnej osobe zo strachu z výslovnosti. Malé obchádzky alebo neprijatie hovoru môžu byť súčasťou správania pri vyhýbaní sa a podvedome môžu viesť k stresu, keďže sa venuje väčšia pozornosť prostrediu alebo prichádzajúcemu hovoru. Ak však dôjde k prekonaniu strachu a konverzácii, stres prestane existovať, pretože už nie je potrebné sa vyhnúť.

V tejto súvislosti je dôležité objasniť, že intenzita strachu sa veľmi líši a nejde o znak slabosti. Je to skôr druh inštinktu, ktorý má chrániť pred potenciálnymi nebezpečenstvami. Posúdenie nebezpečnosti je niekedy neprimerané, takže je potrebné prehodnotiť ho.

Nasledujúci článok by vás mohol zaujímať: Konkrétny strach

Aký je vzťah medzi stresom a nedostatkom spánku?

Nedostatok spánku a stres sú dva faktory, ktoré sa navzájom priamo ovplyvňujú. Môžu byť príčinou i dôsledkom toho druhého. Za predpokladu nedostatku spánku vedie nedostatok spánku k nedostatočnému uzdraveniu tela. Výsledkom je zvyšujúce sa vyčerpanie počas dňa, čo sa prejavuje zvýšeným poklesom výkonnosti. Ak sa v dôsledku toho urobí viac chýb, dôsledkom môže byť zvýšená kritika dotknutej osoby. To zase vedie k zvýšenému stresu, pretože sa dotknutá osoba cíti viac pod tlakom. Začarovaný kruh sa automaticky vyvíja, pretože na splnenie stanoveného pracovného zaťaženia sa musí vykonať ďalšia práca. Pretože to však trvá dlhšie, čas spánku sa často ďalej skracuje.

Ak sa naopak stres považuje za spúšťač nedostatku spánku, stres zabráni telu relaxovať a zaspať. Zvýšené napätie v priebehu dňa sťažuje vypnutie z každodenného života na konci dňa. V takom prípade vám často zabúda spať denný obsah. Trvanie spánku je teda skrátené o dlhšiu dobu spánku. Ak čas spánku tak enormne klesá, že nedôjde k zotaveniu cez noc, výkonnosť sa počas dňa zníži, ako už bolo uvedené, a znova sa objaví začarovaný kruh nedostatku spánku a stresu. Tieto dva faktory samy osebe preto predstavujú dva rôzne problémy, ktoré sú však vzájomne závislé kvôli svojmu vplyvu na denný rytmus.

To by mohlo byť zaujímavé aj pre vás: Dôsledky nedostatku spánku