imunitný systém

Synonymá v najširšom zmysle

Vrodená imunitná obrana, získaný imunitný systém, protilátky, kostná dreň, týmus, slezina, lymfatické uzliny, systém komplementu, monocyty, granulocyty, žírne bunky, makrofágy, zabíjačské bunky, lymfatické bunky, lymfocyty, B bunky, T bunky, bunky CD8 +, Pomocné bunky T, Dendritické bunky, lymfatický systém

Angličtina: imunitný systém

Prečítajte si tiež: Prevencia chrípky

definícia

The imunitný systém je systém vyvíjaný milióny rokov na ochranu ľudí pred patogénmi, ako sú baktérie, Huby, Vírusy alebo parazity (napr. Niektoré červy spôsobujúce choroby). Rovnako ako ľudia ako celok, aj imunitný systém sa v priebehu evolúcie vyvíjal ďalej.

Jeden to rozlišuje vrodený od získané Imunitný systém. Obe časti imunitného systému sú spojené zložitými mechanizmami, takže ich prísne oddelenie by bolo ťažké a zjednodušujúce.

Klasifikácia

The imunitný systém je komplexná súhra medzi rôznymi orgánmi, ako je týmus, slezina, Lymfatické uzliny, príloha, Kostná dreň a biele krvinky. Imunitné bunky Imunitný systém sa tvoria v týchto orgánoch alebo sa „regrutujú“ v boji proti napadnutým patogénom. Nesmierne dôležitým úspechom evolúcie je vznik jedného "Pamäť" imunitného systému. Týmto spôsobom je možné rýchlejšie vylúčiť patogény, ktoré prenikli do tela, keď do tela vstúpia druhýkrát, pretože sa k nim bunky pripájajú ““odvolať„. Telo sa môže spočiatku chrániť pred vniknutím choroboplodných zárodkov pomocou rôznych bariér. Dôležitou súčasťou imunitného systému je (a často sa zanedbáva) koža (mimochodom najväčší orgán v tele). Pretože pokožka je skôr kyslá (takzvaná hodnota pH medzi 4,0-6,5), väčšina vírusov, baktérií, plesní a parazitov nemôže touto bariérou preniknúť. Je to zhruba porovnateľné so starými mestskými hradbami, ktoré chránili obyvateľov pred útočníkmi. Tieto staré mestské hradby mali často istý počet vojakov, ktorí ich bránili.

Pokožka má tiež svoje vlastné kožné zárodky, ktoré sa dobre vyrovnávajú s kyslým prostredím a tiež pomáhajú ničiť votrelcov. Keď sa patogény dostanú do tela ústami, nakoniec sa dostanú do žalúdočnej kyseliny, ktorá je veľmi účinnou bariérou proti patogénom. Telo / to imunitný systém sa tiež snaží zo všetkých síl mechanicky zbaviť patogénov. Napríklad v dýchacom trakte drobné riasinky zabezpečujú transport votrelcov smerom von. Autor: kašlať a Nießen, patogény sú tiež takpovediac katapultované. Telo sa spočiatku snaží brániť veľmi nešpecificky. V priebehu miliónov rokov sa však objavil systém, v ktorom existujú špeciálne bunky na obranu proti vírusom, baktérie, Parazity alebo dokonca nádorové bunky. V nasledujúcej časti je vrodená a získaná imunitná obrana imunitný systém popísané.

Funkcie imunitného systému

Imunitný systém je obranný systém tela. Jeho úlohou je bojovať proti patogénom, ktoré v podstate zahŕňajú baktérie, vírusy, huby a parazity. Dá sa rozlíšiť medzi dvoma veľkými oblasťami imunitného systému, ktoré vo väčšine prípadov spolupracujú.

Prvá oblasť popisuje vrodený, nešpecifický imunitný systém. Je k dispozícii ľuďom od narodenia a predstavuje prvú bariéru v boji proti cudzím telesám. Ako už názov napovedá, táto imunitná obrana nie je špecializovaná, preto pozostáva z univerzálnych obranných mechanizmov, ktoré udržujú cudzie telesá pod kontrolou až do tej doby, kým imúnna systém začne fungovať.

Táto oblasť na jednej strane zahŕňa fyzické bariéry, ako je pokožka, sliznice a vlasy, ktoré bránia vstupu cudzích telies do organizmu. Na druhej strane existujú aj špeciálne obranné bunky, ako sú fagocyty (zachytávajúce bunky), ktoré požierajú čokoľvek cudzie v ich blízkosti, alebo bunky prirodzeného zabíjania s nešpecifickým imunitným systémom. krv, napríklad systém komplementu. Toto je séria proteínov, ktoré sa po aktivácii priľnú k votrelcom, označia ich a spôsobia ich rozpustenie.

Špecifický získaný imunitný systém sa na druhej strane musí vyvinúť až v priebehu života. Skladá sa hlavne z B a T lymfocytov (biele krvinky), protilátok a fagocytov, ktoré produkujú. T lymfocyty sa môžu vyvinúť do T zabíjačských buniek a priamo útočiť na cudzie telesá. Ak votrelca zožerie fagocyt, môže preniesť svoj podpis (antigén) na B lymfocyt. Táto sa potom vyvinie do takzvanej plazmatickej bunky a začne produkovať protilátkové proteíny, ktoré predstavujú protipól antigénu.

Dozvedieť sa o Superantigény.

Tieto protilátky teraz dokážu rozpoznať penetračné línie, ktoré nesú rovnaký antigén, pripojiť sa k nim a tak ich na jednej strane paralyzovať a na druhej strane označiť ako korisť pre fagocyty. Pretože tento proces trvá niekoľko dní, účinok špecifického imunitného systému sa oneskoruje. Za týmto účelom sa z niektorých B buniek vyvinú takzvané pamäťové bunky, ktoré vydržia celý život a pokračujú v produkcii špecifických protilátok. Ak je telo opäť konfrontované s rovnakým votrelcom v inom časovom okamihu, špecifický imunitný systém môže reagovať oveľa rýchlejšie, pretože má stále príslušné protilátky „v pamäti“.

Vrodený imunitný systém

Vrodený imunitný systém

Vrodená imunitná obrana / imunitný systém je prítomný u každého dieťaťa (netrpí imunitným ochorením) a zaisťuje nešpecifickú imunitnú obranu, to znamená, že napáda všetko cudzie. Dôležitou zložkou vrodeného imunitného systému je tzv. Doplnkový systém. Tento imunitný systém pozostáva z asi 20 rôznych sérových proteínov (súčasť DIA) Krv), ktoré zahŕňajú hlavne baktérie (tzv. opsonizácia) a fagocyty (Makrofágy) sa môžu aktivovať a potom vylúčiť baktérie. Okrem toho ďalšie bunky tela (menovite tzv. Monocyty, Žírne bunky, Granulocyty ako aj prírodné Zabíjacie bunky) ktoré vedú k eliminácii votrelcov. Vyššie uvedené bariéry imunitného systému, ako je pokožka alebo sliznica so špeciálnymi bunkami, epitelmi, sú tiež súčasťou vrodenej obrany. Bunky vrodenej imunitnej obrany / imunitného systému sú ako prvá šoková jednotka v boji proti inváznym patogénom.
Cez tzv. Hlavný histokompatibilný komplex (MHC), ktorý je prítomný na každej endogénnej bunke, môže obranná bunka rozlišovať medzi priateľom a nepriateľom. Väčšina infekcií je rozpoznaná a odstránená bunkami vrodeného imunitného systému. Bunky vrodenej imunitnej obrany patria do Makrofágy (Fagocyty), prirodzené zabíjačské bunky, žírne bunky, monocyty a epiteliálne bunky.
Uvedené bunky nie sú dôležité iba pre vrodenú obranu, môžu tiež prenášať časti zjedených patogénov von na obal bunky (Bunková membrána) prítomné v iných bunkách tak, že vytvárajú protilátky proti patogénu. Vďaka tomu je obrana proti patogénu ešte zvláštnejšia alebo špecifickejšia.

Získaný imunitný systém

Získaný imunitný systém sa skladá z dvoch zložiek: z tzv. humorálna imunitná odpoveď / Imunitný systém, ktorý vedie k tvorbe protilátok (pozri nižšie), a ktorý bunková imunitná odpoveď/ Imunitný systém, ktorý vedie k deštrukcii postihnutého patogénu prostredníctvom takzvaných cytotoxických buniek. The Lymfatické bunky (Lymfocyty) sú mimoriadne dôležité pre získaný imunitný systém. Lymfocyty sa ukladajú v tzv B a T bunky rozdelený.

B bunky sú aktivované zložitými mechanizmami. Potom sa transformujú na takzvané plazmatické bunky, ktoré sú schopné produkovať protilátky proti patogénu. Protilátky sú špecificky vyrobené proti konkrétnemu votrelcovi. Priľnú k nej a môžu ju viazať takým spôsobom, že napríklad makrofágy (Fagocyty) sa môže pripojiť na druhú (stále voľnú) stranu protilátok (tzv. Fc časť) a potom „zjesť“ „uväznený“ patogén. T bunky imunitného systému sú zase rozdelené do rôznych typov buniek s rôznymi úlohami. Na jednej strane existujú takzvané cytotoxické (t.j. bunkovo ​​toxické) T bunky alebo CD8 + bunky, ktoré sú schopné ničiť nádorové bunky alebo bunky infikované vírusmi. Na druhej strane existujú T-pomocné bunky, ktoré sú rozdelené na T-pomocné bunky 1 a T-pomocné bunky 2. Pomocné T-bunky 1 aktivujú fagocyty (makrofágy) a takzvané dendritické bunky (pozri nižšie). Pomocné T bunky 2 z imunitného systému zase aktivujú tvorbu protilátok prostredníctvom plazmatických buniek (B bunky produkujúce protilátky).

Bunky prezentujúce antigén hrajú v imunitnom systéme mimoriadne dôležitú úlohu. Jedná sa o bunky, ktoré „zožierajú“ patogény a prezentujú svoje typické proteíny vonkajšiemu svetu, čím objasňujú niektoré ďalšie bunky imunitného systému (napr. B bunky), na základe ktorých sa tieto bunky aktivujú. Tieto antigén prezentujúce bunky z imunitného systému zahŕňajú B bunky, zachytávajúce bunky (makrofágy) a takzvané dendritické bunky. Tieto bunky môžu aktivovať pomocné bunky T 1 a 2 prostredníctvom svojej schopnosti prezentácie po zjedení patogénu. B bunky sú potom aktivované T pomocnými bunkami 2 za vzniku plazmatických buniek tvoriacich protilátky. Pomocné T bunky 1 aktivujú fagocyty. Ako bolo uvedené vyššie, bunky prezentujúce antigén už obsahujú hlavný histokompatibilný komplex (MHC) ako všetky endogénne bunky. Okrem toho však rozpoznávací proteín (antigén) patogénu. V poslednej dobe hrajú vo výskume hlavnú úlohu dendritické bunky, pretože čoraz viac údajov ukazuje, že tieto bunky môžu mať regulačný účinok na vrodený aj získaný imunitný systém.

Hlavné histokompatibilné komplexy (MHC) sú veľmi dôležité. MHC I sa vyskytuje na každej bunke tela obsahujúcej jadro, s výnimkou nervových buniek. MHC I rozpoznáva vyššie uvedené cytotoxické (tj. Bunkovo ​​toxické) T bunky alebo CD8 + bunky (dôležité pre obranu proti vírusom a nádorovým bunkám). MHC II sú lokalizované na bunkách prezentujúcich antigén opísaných vyššie. Rozoznávajú pomocné T-bunky 2, ktoré aktivujú B-bunky za vzniku plazmatických buniek produkujúcich protilátky. Aby T bunky neničili vlastné bunky tela, rovnako ako v škole prechádzajú školením v orgáne týmusu. Prebieha tam takzvaná negatívna selekcia: Ak T bunky zničia vlastné bunky tela, sú zoradené.

V tejto chvíli si môžete prečítať aj o úlohách B lymfocytov: Čo sú to B lymfocyty?

Dôležitosť imunitného systému

O Leukémie (rakovina bielej krvi), pod jednu chemoterapia alebo v prípade vrodených chýb imunitného systému môžu byť následky pre postihnutého pacienta niekedy vážne. Postihnutí pacienti často trpia opakujúcimi sa a niekedy závažnými infekciami, ktoré môžu byť aj smrteľné. Najmä pri získanej imunodeficiencii (AIDS, Angličtina: A.vynútené I.mmuno defektívnosť S.yndrome), je to zrejmé: V konečnom štádiu ochorenia chýbajú najmä T pomocné bunky 2. Výsledkom sú infekcie patogénmi, ktoré normálne ovplyvňujú zdravé imunitný systém nemal šancu, napr. baktéria Pneumocystis carinii alebo parazit Toxoplasma gondii. Pri leukémii nedochádza k adekvátnej tvorbe imunitných buniek / imunitného systému. To má za následok vážne problémy aj pre pacienta. Chemoterapia nielenže ničí zhubné rakovinové bunky, ale ako nežiaduci účinok ničí aj zdravé, rýchlo sa deliace bunky vrátane imunitných buniek imunitného systému.

Na druhej strane existuje množstvo tzv Autoimunitné chorobykde sa imunitný systém omylom obracia proti vlastnému telu. Protilátky sa môžu vytvárať proti takmer všetkým tkanivám v tele, napríklad proti krvným cievam v tele Churg-Straussova choroba, proti Obličky pri tzv Glomerulonefritída, proti štítna žľaza v Hashimotova tyroiditída, proti Chrbtica na ankylozujúca spondylitída, proti tkanivu hrubého čreva v Ulcerózna kolitída, proti bunkám pankreasu v priebehu Diabetes mellitus 1. typu, proti nervovému tkanivu Skleróza multiplex atď.

Tiež na Alergie imunitný systém hrá ústrednú úlohu. Pri alergických reakciách imunitný systém reaguje nadmerne na určitú látku (takzvaný alergén), teda príliš prudko. Za určitých okolností môže byť táto reakcia imunitného systému životu nebezpečná, ak napríklad vedie k zúženiu dýchacích ciest. Alergické choroby ako napr astma, Ekzém (Atopický ekzém) alebo senná nádcha sú spôsobené takými nadmernými reakciami imunitného systému.

The imunitný systém má teda pre ľudský organizmus životne dôležitú funkciu. Poruchy imunitného systému môžu viesť k smrti. Na druhej strane môže byť pôvodcom choroby aj samotný imunitný systém.

Ako je možné posilniť imunitný systém?

V záujme posilnenia vlastného imunitného systému možno pozorovať nasledujúce veci:

Zdravá a vyvážená strava, ktorá dodáva telu všetky potrebné živiny, je nevyhnutná pre fungujúci imunitný systém. Tu sú obzvlášť dôležité rôzne vitamíny, z ktorých väčšina sa môže osobitne konzumovať vo forme ovocia alebo zeleniny. Je tiež dôležité dostatočne piť, pretože veľa znečisťujúcich látok sa vylučuje močom. Saunovanie alebo striedanie teplých a studených spŕch trénuje cievy a zaisťuje, že telo tak rýchlo nevychladne.

Tiež by vás mohol zaujímať tento článok: Ktoré lieky posilňujú imunitný systém?

Pravidelné cvičenie má tiež aktivačný účinok na organizmus, a tým pozitívne ovplyvňuje imunitný systém. Zároveň je dôležité pravidelne relaxovať: hormón kortizol, ktorý sa uvoľňuje počas fyzického a predovšetkým psychického stresu, brzdí účinok imunitného systému. Dostatočný spánok dáva telu príležitosť regenerovať a (znovu) budovať imunitný systém, vďaka čomu je menej náchylný na infekcie.

Pôsobením slnečného žiarenia telo produkuje viac vitamínu D, ktorý podporuje aj imunitný systém. Okrem toho je samozrejme vhodné nechať sa zaočkovať proti niektorým chorobám, aj keď každoročné očkovanie proti chrípke je kontroverzné a odporúča sa iba vtedy, ak sa dá očakávať veľa jednania s chorými ľuďmi. Zdravý optimizmus a pozitívny prístup vo všeobecnosti pomáhajú nielen subjektívne, ale aj lekársky dokázané pri ochrane pred chorobami.

Prečítajte si viac o téme: Ako môžete posilniť imunitný systém? a Ako môžem posilniť imunitný systém môjho dieťaťa?

Imunitný systém čreva

V porovnaní s pokožkou má črevo obrovský povrch, a preto tiež veľa útočného povrchu pre potenciálne škodlivé cudzie organizmy. Preto má nejaké mechanizmy na svoju obranu. Distribuované do celého čreva sú tzv Lymfoidné tkanivo spojené so sliznicou, tj. zbierky buniek imunitného systému, ktorých úlohou je eliminovať patogény, ktoré prenikli cez pomerne veľmi tenkú črevnú stenu.

Črevo je tiež z Kolonizovali sa miliardy rôznych baktérií a iných mikroorganizmovktoré vo väčšine prípadov neškodný a nielen pomáhajú tráveniu, ale tiež hrajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme. Napríklad vytláčajú cudzie, možno nebezpečné baktérie, vírusy a plesne a bránia im v hniezdení. Pomáhajú tiež udržiavať sliznicu neporušené a poskytujú imunitnému systému dôležité informácie o napadnutí patogénov, aby bolo možné proti nim cielenejšie bojovať. Ak je táto črevná flóra zničená, napr Antibiotiká, môže viesť k napadnutiu patogénnymi baktériami, a teda z. B. na hnačku. V takom prípade je možné flóru „zalesniť“ takzvanými probiotikami.