Stresové hormóny

Definícia stresových hormónov

Termín stresové hormóny zahŕňa všetky biochemické látky poslané v našom tele, ktoré sa podieľajú na reakcii fyzického stresu na stresor. Účelom tejto reakcie je zvýšiť efektívnosť s cieľom pripraviť sa na nadchádzajúci boj alebo let.

Najdôležitejšie hormóny zapojené do stresovej reakcie sú katecholamíny a glukokortikoidy. Prvý z nich je do značnej miery zodpovedný za reakciu nášho tela v priebehu niekoľkých sekúnd a pozostáva predovšetkým z hormónov adrenalínu a noradrenalínu. Spôsobujú zvýšenie srdcového rytmu a krvného tlaku a uvoľnenie energetických rezerv. Koncentrácia glukokortikoidov sa s malým oneskorením zvyšuje, najmä najznámejší kortizol stresového hormónu. Obe hlavné skupiny stresových hormónov sa prevažne produkujú v nadobličkách.

Aké stresové hormóny existujú?

Najdôležitejšie stresové hormóny možno priradiť k dvom väčším skupinám, katecholamínom a glukokortikoidom.

Najznámejší stresový hormón kortizol patrí do druhej skupiny a jeho účinky v tele sú veľmi rozmanité. Kortizol okrem svojho vplyvu na kardiovaskulárny systém spôsobuje uvoľňovanie energetických rezerv a moduláciu našej elektrolytu a vodnej rovnováhy. Má tiež imunosupresívny a protizápalový účinok. Zvýšenie kortizolu sa zvyčajne zaznamenáva iba pri dlhodobom strese.

Na druhej strane katecholamíny hrajú hlavnú úlohu v akútnych stresových situáciách. Hlavnými predstaviteľmi tejto skupiny sú adrenalín, noradrenalín a dopamín. Spôsobujú rýchle zvýšenie srdcovej frekvencie a krvného tlaku, zvýšené potenie a zvýšenie svalového tonusu.

Okrem uvedených najdôležitejších stresových hormónov existuje mnoho ďalších hormónov, ako je prolaktín a P-endorfín, ktoré zvyšujú svoju hladinu pod stresom. Ich úloha v stresovej reakcii zatiaľ nebola podrobne objasnená.

Prečítajte si tiež:

• - Ste príznaky

kortizol

Kortizol je jedným z najdôležitejších hormónov v našom tele. Patrí do skupiny tzv. Glukokortikoidov, ktoré zase patria do skupiny steroidných hormónov.

Hlavnou úlohou kortizolu je mobilizácia energetických rezerv, regulácia nášho imunitného systému a zvýšenie našej bdelosti. To tiež spôsobuje, že srdce bije rýchlejšie, čo zase zvyšuje krvný tlak. Všetky tieto funkcie sú podstatnou súčasťou reakcie tela na dlhodobý stres.

Tvorba kortizolu je veľmi regulovaný proces, ktorý prebieha cez rôzne signalizačné dráhy. Hypotalamus, oblasť v strednom mozgu, uvoľňuje hormón ACTH, ktorý zasa pôsobí na hypofýzu (hypofýzu). Výsledkom je uvoľnenie hormónu CRH, ktorý stimuluje kôru nadobličiek, aby produkoval kortizol. Vyššie uvedené funkcie kortizolu sú pre naše telo nevyhnutné na zvládnutie náročných fyzických a duševných situácií. Ak však záťaž bude pokračovať, negatívne účinky kortizolu prevážia nad časovými účinkami, ktoré môžu skončiť v stave vyčerpania a dysregulácie v našom tele.

Možno vás bude zaujímať aj táto téma:

• Účinky kortizónu

adrenalín

Hormón adrenalín patrí do skupiny takzvaných katecholamínov. Ďalšími dobre známymi hormónmi z tejto skupiny sú noradrenalín a dopamín. Adrenalín sa vyrába hlavne v kôre nadobličiek a uvoľňuje sa v nebezpečných situáciách, v chladných a teplých podmienkach, fyzickej práci a psychickom strese.

Adrenalín vo svojej funkcii stresového hormónu má v tele široké spektrum účinkov. Týmto spôsobom to spôsobuje zvýšenie schopnosti sťahovať sa a rýchly srdcový rytmus v srdci. Okrem toho adrenalín obmedzuje krvné cievy, čo vedie k zvýšenému krvnému tlaku. Spôsobuje tiež rozšírenie dýchacích ciest. Okrem mobilizácie energetických rezerv adrenalín inhibuje telesné funkcie, ktoré by zbytočne spotrebúvali energiu v stresovej situácii, ako je napríklad trávenie.

Prečítajte si o tom viac:

• adrenalín

Hormóny štítnej žľazy

Aj keď sa hormóny štítnej žľazy všeobecne nepočítajú medzi klasické stresové hormóny, medzi ich účinkami a účinkami adrenalínu alebo kortizolu stále existuje veľké prekrývanie. Hladina v krvi však nezávisí od výskytu stresových situácií. Ako už názov napovedá, tieto hormóny sa vyrábajú v štítnej žľaze. Najdôležitejšími predstaviteľmi sú tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Aj keď je tento druh omnoho aktívnejšou formou hormónov štítnej žľazy, štítna žľaza produkuje 90% tyroxínu. To sa však premení na účinnejšie T3 v bunkách cieľového orgánu.

Účinok hormónov štítnej žľazy je mimoriadne rozmanitý. V zásade tak spôsobujú zvýšenie fyzickej aktivity, v zmysle zvýšenia srdca a frekvencie dýchania, spôsobujú zvýšenú tvorbu červených krviniek a vedú k zvýšenej motilite čreva. Presný mechanizmus ešte nebol objasnený podrobne, ale mnohé z účinkov hormónov štítnej žľazy možno vysledovať až po zvýšenie účinkov katecholamínov. Okrem uvedených funkcií zohrávajú hormóny štítnej žľazy tiež kľúčovú úlohu pri vývoji tela a jeho prispôsobovaní podmienkam prostredia.

Ako môžete čo najlepšie znížiť stresové hormóny?

Pretože sila vnímaného stresu vo veľkej miere súvisí s hladinami stresových hormónov, zníženie hladiny stresového hormónu spočiatku znamená zníženie vnímaného stresu. Na dosiahnutie tohto cieľa je v súčasnosti možné použiť celý rad rôznych metód a ich účinnosť sa môže medzi jednotlivými ľuďmi veľmi líšiť. Mottom je teda predovšetkým pokúsiť sa nájsť najúčinnejší liek na stres. Metódy na zníženie stresu siahajú od zavedenia malých rituálov do každodenného života, cez športové aktivity, jogu, relaxačné techniky, meditáciu a mnoho ďalších možností.

Jedným z najznámejších cvičení, ktoré možno priradiť k relaxačným technikám, je progresívna svalová relaxácia (PMR), pri ktorej sú určité svalové skupiny napnuté a opäť uvoľnené od úplného odpočinku. Zameriava sa tu na vnímanie relaxácie vo svale. Úplné sedenie s PMR zahŕňa vykonanie techniky na všetkých svalových skupinách v tele. Pokiaľ ide o športové aktivity, tiché športy sú obzvlášť vhodné tam, kde môžete nechať svoje myšlienky blúdiť, ako je to napríklad pri joggingu.

Štúdie tiež ukázali, že mnoho rôznych druhov jogy viedlo k významnému zníženiu stresu, ako je napríklad jóga nidra jogy. Zameriava sa tu menej na fyzickú aktivitu ako na vnímanie vlastného tela. Avšak tí, ktorí nemajú čas robiť jogu, cvičiť alebo meditovať v každodennom živote, sa môžu pokúsiť začleniť malé rituály do každodenného života. Napríklad sa ukázalo, že aj hlboké a vedomé dýchanie počas 1 minúty pred začatím stresovej úlohy môže významne znížiť vnímaný stres.

Ďalšie informácie:

• Úľava od stresu

Ako môžete merať stresové hormóny?

Väčšina stresových hormónov, ako je kortizol, adrenalín, noradenalín atď., Sa dá zistiť v krvi, moči a slinách. Hodnoty pri určovaní hladiny krvi a slín sa môžu počas dňa výrazne meniť. Pri meraní hladiny hormónov na základe koncentrácie v moči sa uistite, že sa táto látka zhromažďuje v nádobe počas 24 hodín a že z tejto koncentrácie sa stanoví koncentrácia, aby sa kompenzovali opísané silné kolísania a aby bolo možné urobiť vyhlásenie o priemernej hladine hormónov. Normálne hodnoty pre kortizol vo vzorke krvi sú medzi 30 a 225 µg / l. Pri stanovení pomocou moču je hodnota medzi 21 a 150 µg / l.

prolaktín

Hlavnou funkciou hormónu prolaktínu v ženskom tele je prestavba prsníka počas tehotenstva a podpora sekrécie mlieka počas dojčenia, okrem iného vyvoláva psychologickú reakciu tzv. „Starostlivosti o mláďatá“. Je preto prekvapujúce, že prolaktín tiež vykazuje zvýšenie koncentrácie v strese, pretože jeho funkcia spočiatku nie je jednoznačne spojená s vývojom stresovej reakcie. Z tohto dôvodu je stresovým hormónom priradený iba čiastočne. Je však známe, že prolaktín môže ovulácii zabrániť alebo ju oddialiť. Zvýšenie prolaktínu počas stresu môže byť spôsobené skutočnosťou, že telo zabraňuje tehotenstvu v stresovej fáze, čo by mohlo mať negatívne následky pre matku a dieťa.

Dostávajú stresové hormóny tiež do materského mlieka?

Mnoho rôznych štúdií v posledných rokoch potvrdilo, že stresové hormóny sa prenášajú do materského mlieka, a tak sa dostávajú aj do organizmu dieťaťa. V zásade to však na dieťa nemá spočiatku žiadne relevantné dôsledky, pokiaľ hladiny zostanú na veľmi vysokej úrovni dlhšie obdobie.

Dôsledky dlhodobého vystavenia dieťaťa stresovým hormónom v materskom mlieku sú v súčasnosti predmetom živého výskumu. Okrem iného sa diskutuje o možných zmenách v správaní, ako je nízka impulzivita a zvýšená nervozita a poruchy motorickej koordinácie. Malo by sa však poznamenať, že väčšina týchto štúdií sa uskutočňovala iba na opiciach. Aj keď vedecké dôkazy stále čakajú, je potrebné sa pokúsiť vytvoriť pre potomstvo prostredie bez stresu a udržať tak vlastnú úroveň stresu ako najnižšiu možnú matku.

Ako cvičenie ovplyvňuje stresové hormóny?

Presný mechanizmus, ktorým ľahké až stredné cvičenie vedie k zníženiu úrovne stresu, a teda k zníženiu stresových hormónov, ešte nie je úplne objasnený. Predpokladá sa však, že tento účinok je založený na dvoch rôznych mechanizmoch. Na jednej strane športovanie často vytvára psychologickú relaxáciu, pretože šport môže slúžiť ako odvádzanie pozornosti od iných problémov. Predpokladá sa však aj to, že priamy biochemický proces v našom tele zohráva úlohu pri znižovaní stresu prostredníctvom cvičenia. Serotonín a dopamín „hormóny šťastia“ sa počas športovej aktivity zvyšujú. Predpokladá sa, že tieto látky podporujú rozklad stresových hormónov, a tým tiež vedú k zníženiu stresovej reakcie.

Vypadávanie vlasov v dôsledku stresových hormónov

Priame spojenie medzi vysokou hladinou stresu a tým zvýšenou hladinou stresového hormónu a vypadávaním vlasov bolo v posledných rokoch presnejšie objasnené. Predpokladá sa, že vysoké hladiny stresových hormónov, najmä noradrenalínu, vedú k zvýšenej tvorbe nervových buniek okolo vlasového folikulu. Ak k tomu dôjde počas prechodu vlasových folikulov z rastovej fázy do tzv. Prechodnej fázy, výsledkom je lokálna zápalová reakcia, ktorá môže viesť k predčasnému vypadávaniu vlasov.

Prečítajte si tiež:

• Dôsledky stresu

Prírastok hmotnosti zo stresových hormónov

Rozsah, v akom stres ovplyvňuje hmotnosť spočiatku, závisí od typu stresu. V prípade akútneho stresu sa produkujú najmä adrenalín a noradrenalín, čo vedie k zníženému príjmu potravy a zvýšenému výdaju energie. Pri akútnom strese máte tendenciu schudnúť.

Ak však tento stres trvá dlhšie, stresový hormón kortizol sa čoraz viac vyrába, čo znamená, že jete viac sladkých a mastných potravín. Kortizol navyše znamená, že novovytvorený tuk sa častejšie viaže na žalúdok a krk ako na iné časti tela. V závažných prípadoch sa hovorí o tzv. Kmeňovej obezite. Do akej miery závažnosť chronického stresu ovplyvňuje hmotnosť, je stále kontroverzná, pretože existujú rôzne výsledky.

Viac informácií:

• Príznaky stresu