Terapia agorafóbie

Toto je pokračovanie témy agorafóbia, všeobecné informácie o téme nájdete na stránke: Agorafóbia

úvod

Ľudia, ktorí majú úzkostnú poruchu (pozri tiež: strach) sú chorí, mali by sa vysporiadať so svojou chorobou, t. riešiť príčiny, príznaky a následky. Rovnako ako u všetkých ostatných úzkostných porúch, prvým krokom v úspešnej liečbe je pripustenie strachu pre seba. agorafóbia V dôsledku toho má veľké nepriaznivé účinky na život dotknutej osoby. Na to, aby sme sa zbavili obsedantných myšlienok a obáv, je potrebné vyhľadať liečbu v ranom štádiu. Psychoterapeutickú liečbu (behaviorálna terapia) by ľudia mali akceptovať pravidelne a dlhodobo ako podporné opatrenie, aby sa dosiahli dobré výsledky liečby. Ak existujú aj panické stavy, môže byť veľmi užitočné podať ďalšie lieky (psychotropné lieky).

Liečba agorafóbie

Liečba môže zahŕňať niekoľko opatrení. Keďže osoba má výraznú úzkosť, je rozumné poskytnúť najskôr všeobecné informácie o nej.

Všeobecné informácie o úzkosti

Je rozumné vysvetliť pacientovi, že obavy môžu byť nielen negatívne, ale aj pozitívne. To by pacientom vysvetlilo, že obavy z určitých situácií alebo predmetov sú prirodzené a môžu zachrániť naše životy. My ľudia sa chránime pred nebezpečenstvom strachom, pretože sa im vyhýbame. Keď ľudia stále lovili, prežili iba kvôli svojej strašnej reakcii. Rýchlo reagovali na útoky a išli do bezpečia. Dokonca aj dnes strachová reakcia zachraňuje naše životy, napríklad v premávke. Na rušnej ulici nás strach z blížiacich sa áut bráni prekročeniu jazdného pruhu. Ak ste ako chodec prehliadli auto a na poslednú chvíľu ste schopní skočiť späť, náhle sa objavia reakcie na fyzický strach (závodné srdce, potenie, tras, atď.). Táto skúsenosť povzbudí chodcov, aby sa v budúcnosti správali opatrnejšie v premávke.
Takýto príklad by sa mal priblížiť pacientovi, pretože tiež zobrazuje pozitívne aspekty úzkosti.
U postihnutých ľudí je však strach oveľa výraznejší ako u zdravých ľudí. Cez prehnané obavy sa človek izoluje od vonkajšieho sveta a cíti sa na milosrdenstvo svojich obáv.

Skutočným cieľom terapie je to Záchvaty paniky a pomôcť tak ľuďom normálne sa vyrovnať so strašnými situáciami. Ľudia, ktorí sa zúčastňujú na agorafóbia sú chorí, strácajú sebadôveru. Postihnutí ľudia stratili presvedčenie, že sa s určitou situáciou dokážu sami vyrovnať. Budovanie dôvery v seba je preto ďalším dôležitým cieľom terapie.

Expozičná terapia

V rámci Behaviorálna terapia Konfrontácia so strašnými situáciami sa ukázala ako úspešná metóda na stratu strachu zo situácií alebo predmetov. Dotknutá osoba vedome vyhľadáva situácie (často sprevádzané terapeutom), ktorým sa v minulosti vyhýbala alebo sa k nim priblížili iba s veľkým strachom. Ako pri iných úzkostných poruchách (sociálna fóbia, špecifická fóbia), že sa osoba učí zostať v týchto situáciách. Preto si aj napriek reakciám na strach uvedomuje, že sa nič zlého nestane. Tento krok je známy aj ako „decastrofizácia“, pretože k obávanej katastrofe nedôjde. Aby dotknutá osoba nebola v strašných situáciách bezmocná, naučila sa pomocou relaxačných postupov naučiť zmierňovať strachové reakcie v príslušných situáciách. Osoba si uvedomuje, že ak aktívne čelia strachu v situácii, že môžu konať nezávisle a nemusia utiecť zo situácie. Možné relaxačné metódy sú Progresívna svalová relaxácia V rámci expozičnej terapie sa používajú dva typy postupov, ktoré sa používajú v závislosti od typu a závažnosti prítomnej úzkosti.

  1. Systematická desenzibilizácia
  2. záplava

1. Systematická desenzibilizácia

Predtým, ako je osoba „konfrontovaná“ so skutočnou situáciou, terapeut prediskutuje každý jednotlivý krok s dotknutou osobou. Vytvorí sa hierarchia strachu, t. osoba by mala pomenovať strašné situácie, rozdelené hierarchicky. Počnúc situáciami, ktoré sa jej takmer nedajú brať, až po situácie, ktoré sú veľmi spojené so strachom. S pomocou tejto hierarchie dotknutá osoba postupne vyhľadáva vyššie uvedené situácie. Hneď ako sa v situácii objavia prvé príznaky reakcií na strach, osoba by mala použiť relaxačnú techniku, ktorú sa naučil (napr. Progresívna svalová relaxácia) nezávisle znižujú svoje obavy v situácii.

2. Záplavy

Ďalšou metódou je povodeň (nadmerná stimulácia), ktorá je tu, po predbežnej diskusii s terapeutom, konfrontovaná s najsilnejším stimulom strachu (situácia). Osoba nesmie utiecť zo situácie, ale mala by počkať v situácii a dozvedieť sa, že strach sa nakoniec zníži nezávisle. Osoba sa po prvom zasadnutí dozvie, že nedošlo k žiadnej zlej udalosti a obavy zo situácie nie sú opodstatnené. Tento postup je pre dotknutú osobu najúčinnejší, ale zároveň veľmi stresujúci.
Pretože je tento postup veľmi úspešný, veľmi často sa používa pri úzkostných poruchách, napríklad aj pri špecifických fóbiách. Vyžaduje sa priemerne 10 - 20 relácií, aby sa osoba mohla takmer bez obáv vrátiť do pôvodne strašných situácií.

Všeobecné informácie na túto tému

Viac informácií o agorafóbii:

  • pozri tiež: agorafóbia