imunitný systém
Synonymá v najširšom slova zmysle
Vrodená imunitná obrana, získaná imunitná obrana, vlastný obranný systém tela, protilátky, kostná dreň, týmus, slezina, lymfatické uzliny, systém komplementu, monocyty, granulocyty, žírne bunky, makrofágy, zabíjajúce bunky, lymfatické bunky, lymfocyty, B bunky, T bunky, CD8 + bunky, T pomocné bunky , Dendritické bunky, lymfatický systém
Angličtina: imunitný systém
Prečítajte si tiež: Prevencia chrípky
definícia
imunitný systém je systém vyvinutý v priebehu miliónov rokov na ochranu ľudí pred patogénmi, ako sú baktérie, huby, Vírusy alebo parazity (napr. Určité červy spôsobujúce choroby). Podobne ako ľudia ako celok sa imunitný systém v priebehu evolúcie ďalej vyvíjal.
Jeden rozlišuje, že vrodený z nadobudnutý Imunitný systém. Obe časti imunitného systému sú spojené zložitými mechanizmami, takže prísne oddelenie týchto dvoch častí by bolo ťažké a zjednodušené.
klasifikácia
imunitný systém je komplexná súhra medzi rôznymi orgánmi, ako je napríklad týmus, slezina, Lymfatické uzliny, príloha, Kostná dreň a biele krvinky, Imunitné bunky Imunitný systém sa v týchto orgánoch vytvárajú alebo „získavajú“ na boj proti napadajúcim patogénom. Nesmierne dôležitým úspechom evolúcie je vznik jedného „Pamäť“ imunitného systému. Týmto spôsobom môžu byť patogény, ktoré prenikli do tela, odstránené rýchlejšie, keď vstúpia do tela druhýkrát, pretože bunky sa k nim pripájajú “odvolanie". Telo sa môže chrániť pred prenikaním patogénnych baktérií rôznymi bariérami. Dôležitou súčasťou imunitného systému je (a často sa zanedbáva) koža (mimochodom najväčší orgán v tele). Pretože koža je skôr kyslá (takzvaná hodnota pH medzi 4,0 - 6,5), väčšina vírusov, baktérií, húb a parazitov nemôže túto bariéru preniknúť. Je zhruba porovnateľná so starými mestskými hradbami, ktoré chránili obyvateľov pred útočníkmi. Tieto staré mestské hradby mali často určitý počet vojakov, ktorí ich bránili.
Pleť má tiež vlastné kožné zárodky, ktoré dobre zvládajú kyslé prostredie a tiež pomáhajú ničiť votrelcov. Ak patogény vstúpia do tela cez ústa, nakoniec sa dostanú do žalúdočnej kyseliny, čo je veľmi účinná bariéra proti patogénom. Telo / to imunitný systém tiež sa snaží zbaviť patogénov mechanicky celou svojou silou. Napríklad v dýchacích cestách zaisťuje malá riasenka, že votrelci sú prepravovaní von. podľa kašlať a Nießen, patogény sú tiež katapultované. Telo sa spočiatku pokúša nešpecificky brániť. V priebehu miliónov rokov sa však objavil systém, v ktorom existujú špeciálne bunky na obranu proti vírusom, baktérie, Parazity alebo dokonca nádorové bunky. V nasledujúcom texte je vrodená a získaná imunitná obrana imunitný systém opísané.
Funkcie imunitného systému
Imunitný systém je obranný systém tela. Jeho úlohou je bojovať proti patogénom, medzi ktoré patria predovšetkým baktérie, vírusy, huby a parazity. Dá sa rozlíšiť medzi dvoma veľkými oblasťami imunitného systému, ktoré vo väčšine prípadov spolupracujú.
Prvá oblasť opisuje vrodený nešpecifický imunitný systém. Je k dispozícii pre ľudí od narodenia a predstavuje prvú prekážku v boji proti cudzím telesám. Ako už názov napovedá, táto imunitná obrana nie je špecializovaná, takže pozostáva z univerzálnych obranných mechanizmov, ktoré udržujú cudzie telá pod kontrolou až po konkrétne. Imunitný systém začína fungovať.
Táto oblasť zahŕňa na jednej strane fyzické bariéry, ako je koža, sliznica a vlasy, ktoré sťažujú cudzím organizmom vstup do organizmu. Na druhej strane existujú aj špeciálne obranné bunky, ako sú fagocyty (vychytávacie bunky), ktoré jesť čokoľvek cudzie, alebo prirodzené zabíjačské bunky s nešpecifickým imunitným systémom, v krvi sa nachádzajú aj nešpecifické obranné mechanizmy, ako je napríklad komplementový systém. Ide o sériu proteínov, ktoré sa pri aktivácii priľnú k votrelcom, označia ich a spôsobia ich rozklad.
Naproti tomu špecifický získaný imunitný systém sa musí vyvíjať iba v priebehu života. Pozostáva predovšetkým z B a T lymfocytov (biele krvinky), protilátok a zachytávacích buniek, ktoré produkujú. T-lymfocyty sa môžu vyvinúť na bunky zabíjajúce T a môžu priamo útočiť na cudzie telá. Ak je votrelec požieraný fagocytom, môže svoj podpis (antigén) preniesť na B lymfocyt. To sa potom vyvinie v takzvanú plazmatickú bunku a začne produkovať protilátkové proteíny, ktoré predstavujú náprotivok k antigénu.
Dozvedieť sa o Superantigeny.
Tieto protilátky teraz môžu rozpoznávať penetračné línie, ktoré nesú ten istý antigén, pripájajú sa k nim a na jednej strane ich paralyzujú a na druhej strane ich označujú ako korisť pre fagocyty. Pretože tento proces trvá niekoľko dní, účinok špecifického imunitného systému je oneskorený. Z tohto dôvodu sa niektoré B bunky vyvíjajú na takzvané pamäťové bunky, ktoré trvajú celý život a naďalej produkujú špecifické protilátky. Ak je telo konfrontované s rovnakým votrelcom znova v inom časovom okamihu, špecifický imunitný systém môže reagovať oveľa rýchlejšie, pretože stále má v pamäti príslušné protilátky.
Vrodený imunitný systém
Vrodená imunitná obrana / imunitný systém je prítomný u každého dieťaťa (ktoré netrpí imunitným ochorením) a zaisťuje nešpecifickú imunitnú obranu, t.j. útočí na všetko zahraničné. Dôležitou súčasťou vrodeného imunitného systému je tzv. Doplnkový systém, Tento imunitný systém sa skladá z približne 20 rôznych sérových proteínov (súčasť krvný), ktoré zahŕňajú najmä baktérie (tzv. opsonizáciu) a fagocyty (makrofágy) môžu aktivovať a potom odstrániť baktérie. Okrem toho ďalšie telesné bunky (konkrétne tzv. monocyty, Žírne bunky, granulocyty ako aj prírodné Vrah bunky), ktoré vedú k odstráneniu narušiteľov. Vyššie uvedené bariéry imunitného systému, ako sú napr koža alebo sliznica so špeciálnymi bunkami, epitel, sú súčasťou vrodeného obranného systému. Bunky vrodenej imunitnej obrany / imunitného systému sú ako prvý šokový oddiel v boji proti napadajúcim patogénom.
Prostredníctvom tzv. Hlavný histokompatibilný komplex (MHC), ktorá je prítomná vo vlastnej bunke každého tela, môže obranná bunka rozlišovať medzi priateľom a nepriateľom. Väčšina infekcií rozpoznávajú a odstraňujú bunky prirodzeného imunitného systému. Bunky vrodenej imunitnej obrany patria makrofágy (Fagocyty), prirodzené zabíjačské bunky, žírne bunky, monocyty a epitelové bunky.
Uvedené bunky nie sú dôležité iba pre vrodenú obranu, môžu tiež prenášať časti konzumovaných patogénov von na svoju bunkovú obálku (Bunková membrána) prítomné v iných bunkách tak, že produkujú protilátky proti patogénu. To robí obranu proti patogénu ešte špeciálnejšou alebo špecifickejšou.
Získaný imunitný systém
Získaný imunitný systém sa skladá z dvoch zložiek: tzv. humorálna imunitná reakcia / Imunitný systém, ktorý vedie k tvorbe protilátok (pozri nižšie) a ktorý bunková imunitná reakcia/ Imunitný systém, ktorý vedie k deštrukcii postihnutého patogénu prostredníctvom tzv. Cytotoxických buniek. Lymfatické bunky (lymfocyty) sú mimoriadne dôležité pre získaný imunitný systém. Lymfocyty sú uložené v tzv B a T bunky rozdelený.
B bunky sú aktivované komplexnými mechanizmami. Potom sa transformujú na takzvané plazmové bunky, ktoré sú schopné produkovať protilátky proti patogénu. Protilátky sú špecificky vyrobené proti konkrétnemu votrelcovi. Prilepia sa k nemu a môžu ho viazať tak, že Makrofágy (fagocyty) môžu dokovať na druhú (stále voľnú) stranu protilátok (tzv. Fc časť) a potom „jesť“ patogén „v pasci“. T bunky imunitného systému sú zasa rozdelené do rôznych typov buniek s rôznymi úlohami. Na jednej strane existujú takzvané cytotoxické (t. J. Bunky toxické) T-bunky alebo CD8 + bunky, ktoré sú schopné ničiť nádorové bunky alebo bunky infikované vírusmi. Na druhej strane existujú T-pomocné bunky, ktoré sa delia na T-pomocné bunky 1 a T-pomocné bunky 2. Pomocné T-bunky 1 aktivujú fagocyty (makrofágy) a takzvané dendritické bunky (pozri nižšie). Pomocné T bunky 2 z imunitného systému zase aktivujú tvorbu protilátok prostredníctvom plazmatických buniek (B bunky produkujúce protilátku).
Bunky prezentujúce antigén hrajú v imunitnom systéme mimoriadne dôležitú úlohu. Sú to bunky, ktoré „konzumujú“ patogény a prezentujú svoje typické proteíny vonkajšiemu svetu, čím sa objasňujú niektoré ďalšie bunky imunitného systému (napr. B bunky), na ktoré sa tieto bunky aktivujú. Tieto antigén prezentujúce bunky z imunitného systému zahŕňajú B bunky, vychytávacie bunky (makrofágy) a takzvané dendritické bunky. Tieto bunky môžu aktivovať pomocné bunky T 1 a 2 prostredníctvom svojej prezentačnej schopnosti potom, čo zjedia patogén. B bunky sú potom aktivované pomocnými T bunkami 2 za vzniku plazmatických buniek tvoriacich protilátku. Pomocné bunky 1 aktivujú fagocyty.Ako je uvedené vyššie, bunky prezentujúce antigén už predstavujú hlavný histokompatibilný komplex (MHC) ako všetky endogénne bunky. Okrem toho v tomto komplexe rozpoznávací proteín (antigén) patogénu. Neskôr hrávali hlavnú úlohu vo výskume dendritické bunky, pretože stále viac údajov ukazuje, že tieto bunky môžu mať regulačný účinok na vrodený aj na získaný imunitný systém.
Hlavné histokompatibilné komplexy (MHC) sú veľmi dôležité. MHC I sa vyskytuje na každej bunke obsahujúcej jadro v tele, s výnimkou nervových buniek. MHC I rozpoznáva vyššie uvedené cytotoxické (t. J. Bunky toxické) T bunky alebo CD8 + bunky (dôležité pre obranu vírusov a nádorových buniek). MHC II sú umiestnené na bunkách prezentujúcich antigén opísaných vyššie. Rozpoznávajú T-pomocné bunky 2, ktoré aktivujú B-bunky za vzniku plazmatických buniek produkujúcich protilátku. Aby T bunky nepoškodili vlastné bunky tela, absolvujú tréning v orgáne týmusu, rovnako ako v škole. Vyskytuje sa tak negatívny výber: ak T bunky ničia vlastné bunky tela, sú vytriedené.
V tomto okamihu si môžete prečítať aj o úlohách B lymfocytov: Čo sú to B lymfocyty?
Dôležitosť imunitného systému
na leukémie (rakovina bielej krvi), pod jednou chemoterapia alebo v prípade vrodeného zlyhania imunitného systému môžu niekedy mať na postihnutého pacienta vážne následky. Postihnutí pacienti často trpia opakujúcimi sa a niekedy vážnymi infekciami, ktoré môžu byť aj smrteľné. Najmä so získanou imunodeficienciou (AIDS, angl .: A.bu I.mmuno deficiency S.yndróm), je to zrejmé: V konečnom štádiu choroby chýbajú najmä pomocné T-bunky 2. Výsledkom sú infekcie patogénmi, ktoré normálne ovplyvňujú zdravých imunitný systém nemajú žiadnu šancu, napr. baktéria Pneumocystis carinii alebo parazit Toxoplasma gondii, Pri leukémii neexistuje adekvátna tvorba imunitných buniek / imunitného systému. To má za následok vážne problémy aj pre pacienta. Chemoterapia ničí nielen malígne rakovinové bunky, ale tiež ako nežiaduci účinok ničí zdravé, rýchlo sa deliace bunky, vrátane imunitných buniek imunitného systému.
Na druhej strane existuje množstvo tzv Autoimunitné ochoreniakde sa imunitný systém omylom otočí proti svojmu vlastnému telu. Protilátky sa môžu vytvárať proti takmer všetkým tkanivám v tele, napr. proti krvným cievam v Churg-Straussova choroba, proti obličky na tzv glomerulonefritis, proti štítna v Hashimotova tyreoiditída, proti chrbtica na ankylozujúca spondylitída, proti tkanivu hrubého čreva v Ulcerózna kolitída, proti bunkám pankreasu v priebehu Diabetes mellitus 1. typu, proti nervovému tkanivu Roztrúsená skleróza atď.
Tiež na alergie imunitný systém hrá ústrednú úlohu. Pri alergických reakciách imunitný systém nadmerne reaguje na určitú látku (tzv. Alergén), t. príliš divoký. Táto reakcia imunitného systému môže byť za určitých okolností život ohrozujúca, ak je napr. vedie k zúženiu dýchacích ciest. Alergické choroby, ako napr astma, neurodermatitída (Atopický ekzém) alebo senná nádcha sú spôsobené takými nadmernými reakciami imunitného systému.
imunitný systém má teda životne dôležitú funkciu pre ľudský organizmus. Poruchy imunitného systému môžu viesť k smrti. Na druhej strane samotný imunitný systém môže byť tiež príčinou choroby.
Ako je možné posilniť imunitný systém?
V záujme posilnenia vlastného imunitného systému je možné pozorovať nasledujúce veci:
Zdravá vyvážená strava, ktorá poskytuje telu všetky potrebné živiny, je nevyhnutná pre fungovanie imunitného systému. Zvlášť dôležité sú tu rôzne vitamíny, z ktorých väčšina sa môže špecificky konzumovať vo forme ovocia alebo zeleniny. Je tiež dôležité piť dosť, pretože veľa znečisťujúcich látok sa vylučuje močom. Saunové sedenie alebo striedanie teplých a studených spŕšok trénuje krvné cievy a zabezpečuje, aby sa telo tak rýchlo ochladilo.
Tento článok by vás mohol tiež zaujímať: Ktoré lieky posilňujú imunitný systém?
Pravidelné cvičenie má tiež aktivačný účinok na organizmus, a tým aj pozitívny vplyv na imunitný systém. Zároveň je dôležité pravidelne relaxovať: hormón kortizol, ktorý sa uvoľňuje vo fyzickom a predovšetkým psychologickom strese, inhibuje účinok imunitného systému. Dostatočný spánok dáva telu príležitosť regenerovať a znovu vybudovať imunitný systém, vďaka čomu je menej náchylný na infekcie.
Pri pôsobení slnečného žiarenia telo produkuje viac vitamínu D, ktorý tiež podporuje imunitný systém. Okrem toho sa, samozrejme, odporúča očkovať proti niektorým chorobám, hoci ročná vakcinácia proti chrípke je kontroverzná a odporúča sa iba vtedy, ak sa dá očakávať veľa jednania s chorými ľuďmi. Zdravý optimizmus a pozitívny prístup vo všeobecnosti pomáhajú nielen subjektívne, ale aj lekársky dokázané v oblasti ochrany pred chorobami.
Prečítajte si viac na tému: Ako môžete posilniť imunitný systém? a Ako môžem posilniť imunitný systém môjho dieťaťa?
Imunitný systém čreva
Črevo má v porovnaní s kožou obrovský povrch, a preto tiež veľa cieľa pre potenciálne škodlivé cudzie organizmy. Preto má určité mechanizmy na svoju obranu. Distribuované v čreve sú tzv Lymfoidné tkanivo spojené s mukózou, to znamená, zbierky buniek imunitného systému, ktorých úlohou je odstrániť patogény, ktoré prenikli do pomerne veľmi tenkej črevnej steny.
Črevo je tiež z Kolonizovali sa miliardy rôznych baktérií a iných mikroorganizmovčo vo väčšine prípadov neškodný a to nielen pri trávení, ale tiež hrá dôležitú úlohu v imunitnom systéme. Napríklad vytesňujú cudzie, možno nebezpečné baktérie, vírusy a huby a bránia im usadiť sa. Pomáhajú tiež udržiavať intaktnú sliznicu a poskytujú imunitnému systému dôležité informácie o napadajúcich patogénoch, aby sa s nimi potom mohlo bojovať špecifickejšie. Ak je táto črevná flóra zničená napríklad antibiotiká, môže to viesť k napadnutiu patogénnymi baktériami, a teda z. B. na hnačkové ochorenia. V tomto prípade môže byť flóra „opätovne zalesnená“ tzv. Probiotikami.
