Diagnóza šoku

Všeobecné oznámenie

Ste na podstránke „Diagnostika šokov“. Všeobecné informácie o predmete nájdete na našej šokovej stránke.

Všeobecná diagnóza šoku

Počas šoku sa má merať krvný tlak.

Na určenie šoku (diagnóza šoku) je potrebné predovšetkým klinické vyšetrenie. Tu sú:

  • vnímavosť
  • Krvný tlak
  • pulz
  • dýchanie
  • Farba pleti
  • teplota
    a
  • vylučovanie (obličkami)

súdení.
V prípade nárazu, Krvný tlak nízka, pulzná rýchlo, farba pokožky je obvykle bledá, dýchanie sa zrýchľuje a moč sa zastavuje. Ďalej sa počas diagnostiky môže pýtať, či je pacient známy alergie požil toxické látky alebo mal nehodu

Osobitné vyšetrovanie

Posudzovanie farby ďasná alebo a Tlaková skúška na internete necht (po prepustení to trvá približne 1 sekundu, kým sa u zdravého pacienta znovu neobjaví ružové zafarbenie) už umožňujú prvé predpoklady o krvnom toku pacienta.
Tieto predpoklady možno teraz podporiť prostredníctvom Krvný test byť podporovaný. Tu sa okrem iného skúma:

  • Obsah hemoglobínu (Hemoglobín sa nachádza v červených krvinkách) krvi
  • percento všetkých krvných buniek (hematokrit)
  • koagulačné faktory (ak je prítomných príliš málo, môže dôjsť k vnútornému krvácaniu)
    a
  • počet leukocytov, ktoré sa pri bakteriálnej infekcii výrazne zvyšujú.

Diagnóza založená na zariadení

Meranie centrálneho venózneho tlaku (CVP) umožňuje rozlišovať medzi Objemová deplécia a kardiogénny šok k. V prípade šokového deficitu sa to zníži, v prípade kardiogénneho šoku sa zvýši v dôsledku protitlaku v žilovom systéme.

EKG (elektrokardiogram) poskytuje informácie o stave a funkcii internetu Srdce a je súčasťou základnej diagnózy podozrenia na kardiogénny šok. Ak existuje podozrenie, môže sa zaviesť aj pravý srdcový katéter, aby sa skontroloval tlak v ľavej predsieni. Cez inguinálnu artériu sa zavedie tlakový senzor.