Vlhká makulárna degenerácia

Úvod - mokrá makulárna degenerácia

Vlhká makulárna degenerácia je zriedkavosťou dvoch chorôb súvisiacich s vekom makuly (žltá škvrna), 10 až 15 percent. V priebehu mokrej makulárnej choroby je však oveľa agresívnejšia.
Pri vlhkej makulárnej degenerácii rastú nové krvné cievy „patologicky“ z cievnatky do makuly alebo fovey (miesto najostrejšieho videnia), čo vedie k krvácaniu a zadržiavaniu vody (edém).

Aká častá je vlhká makulárna degenerácia?

Iba v Nemecku trpelo v roku 2008 makulárnou degeneráciou viac ako 4 milióny ľudí. Podľa odhadov OSN sa počet chorých na celom svete pohybuje okolo 25 až 30 miliónov.

Napriek tomu si iba 14 percent Nemcov dokáže predstaviť niečo pod pojmom makulárna degenerácia a priradiť to k ochoreniu očí, hoci makulárna degenerácia je v súčasnosti rozšíreným ochorením.

  • Okolo 20 percent ľudí vo veku 65 až 74 rokov a viac
  • asi 35 percent osôb vo veku 75 až 84 rokov má suchú formu makulárnej degenerácie a
  • 10 až 15 percent má vlhkú formu makulárnej degenerácie. Približne u 50 000 pacientov sa vyvíja makulárna degenerácia súvisiaca s vekom každý rok.

Detekcia vlhkej makulárnej degenerácie

Aké sú príznaky vlhkej makulárnej degenerácie?

Vlhká makulárna degenerácia často vedie k rýchlej a trvalej strate zrakovej ostrosti.
V počiatočných fázach sú pri pohľade skreslené priame čiary (spoje dlaždíc, priechody okien). V strede textu, ktorý sa má prečítať, sú viditeľné sivé tiene, skreslenie alebo rozmazané miesto. Toto je často sprevádzané prerušením vnímania farieb, zatiaľ čo čiernobiele videnie zostáva nedotknuté.

Ak dôjde ku krvácaniu, zvyčajne dôjde k náhlej strate čitateľnosti a vyskytne sa porucha centrálneho zorného poľa (stredná škoda).

Ako je diagnostikovaná vlhká makulárna degenerácia?

Od veku 60 rokov sa odporúča vhodná kontrola očným lekárom. Mriežka podľa Amslera sa môže z času na čas použiť na kontrolu vlhkej makulárnej degenerácie očí.
Okrem možného glaukómu (glaukóm), aby bolo možné rozpoznať a liečiť v počiatočnom štádiu, mali by sa od 40 rokov vykonávať pravidelné očné kontroly.

Ošetrenie mokrej makulárnej degenerácie

Ako sa lieči vlhká makulárna degenerácia?

Podľa novo vyvinutého liečebného odporúčania sa liek vstrekne do oka tak, aby sa progresia degeneratívnych zmien vo vlhkej makulárnej degenerácii oneskorila alebo zastavila alebo aby sa existujúce zmeny liečili (intravitreálna injekcia).

Aktívna zložka v nej obsiahnutá môže tlačiť späť novo vytvorené krvné cievy a tým stabilizovať existujúce ochorenie (t.j. nechať makulu opäť vyschnúť) alebo ju dokonca zlepšiť. Táto liečba sa spravidla musí vykonávať ambulantne niekoľkokrát v intervale 6 týždňov.

Prevencia vlhkej makulárnej degenerácie

Čo spôsobuje vlhkú makulárnu degeneráciu?

Hlavnými rizikovými faktormi makulárnej degenerácie súvisiacej s vekom sú:

  • fajčiť,
  • Vystavenie očí svetlu a UV žiareniu
  • Vysoký krvný tlak.
  • Úlohu zohráva aj genetická dispozícia (dedičnosť).

Ochorenie prudko rastie s vekom, často po dosiahnutí veku 60 rokov. Vzhľadom na všeobecne vyššiu priemernú dĺžku života žien sa ochorenia súvisiace s vekom, ako je vlhká makulárna degenerácia, vyskytujú častejšie u žien ako u mužov.

Ako možno zabrániť mokrej makulárnej degenerácii?

Okrem vyššie uvedených rizikových faktorov, ako je obezita a fajčenie, by sa mal jeden alebo druhý zvyk kontrolovať aj v každodennom živote:

  • Dlhá obrazovka
  • Dlhá televízia
  • vyšívanie
  • Veľmi dlhé čítanie

Tieto činnosti môžu vážne unaviť a preťažiť oči. Cvičenie a čerstvý vzduch sú dobrým spôsobom, ako dať svojim očiam prestávku a zabezpečiť zdravú rovnováhu.

Priebeh vlhkej makulárnej degenerácie

Ako funguje vlhká makulárna degenerácia?

Makulárna degenerácia súvisiaca s vlhkosťou (AMD) sa môže oslabiť vstreknutím inhibítorov rastu (takzvaných VEGF antagonistov) do oka. Tieto liečivá sú potom schopné inhibovať rast ciev v makule.
Zatiaľ čo v minulosti sa pri mokrej makulárnej degenerácii používali metódy ako fotodynamická terapia alebo laser, ktoré sú vhodné len pre niekoľko pacientov, v súčasnosti sa v terapii zriedkavo vyskytujú. Strata videnia sa môže zastaviť alebo aspoň spomaliť pomocou antagonistov VEGF.