Learning Problémy-The

Príčiny ADD

Synonymá v širšom zmysle

Porucha deficitu pozornosti, Porucha deficitu pozornosti, Jack-in-Air, psychoorganický syndróm (POS)

definícia

Na rozdiel od syndrómu hyperaktivity s deficitom pozornosti (ADHD), syndróm deficitu pozornosti (ADD) zahŕňa za určitých okolností veľmi výrazné nepozorné, ale v žiadnom prípade impulzívne alebo hyperaktívne správanie. To je dôvod, prečo sa deti ADD často označujú aj ako snívatelia alebo „Hans-peep-in-the-air“.
Pokiaľ ide o možné príčiny, podľa súčasného stavu výskumu sa dá predpokladať, že za vývoj ADD môže byť zodpovedný nesprávny prenos informácií a ich spracovanie medzi dvoma časťami mozgu (hemisférami). Príčiny výskytu tohto chybného prenosu informácií môžu byť zase zložité a existujú už prenatálne, t. J. Pred narodením.

V dôsledku rôznych príznakov, ktoré sú spôsobené ADD, vznikajú problémy v súkromí a najmä v škole. Aj pri normálnej alebo niekedy aj nadpriemernej inteligencii rôzne príznaky často vytvárajú medzery vo vedomostiach, ktoré často spôsobujú vážne problémy v oblasti čítania a pravopisu alebo aritmetiky. Výsledkom je často slabosť čítania, pravopisu alebo aritmetiky.
Vo všeobecnosti nie je možné vylúčiť, že deti s ADD trpia poruchou čiastočného výkonu v zmysle dyslexie alebo dyskalkulie. Predstaviteľné sú aj iné duševné choroby, ktoré nemožno vylúčiť z ruky. Príkladmi sú: depresia, tiky, Tourettov syndróm atď.

Príčiny ADD

V minulosti sa pokúšali vysvetliť príčiny syndrómu deficitu pozornosti najmä prostredníctvom chýb vo výchove, nesprávnych rodičovských štýloch alebo prostredníctvom traumatických skúseností postihnutých.
Najnovšie vedecké poznatky však predpokladajú, že neurobiologické procesy, genetika a environmentálne vplyvy hrajú úlohu pri vývoji syndrómu deficitu pozornosti.

Neurobiologické príčiny

Podľa súčasného stavu vedeckého výskumu sa predpokladá, že prenos stimulov v mozgu vytvára nerovnováhu messengerových látok serotonínu, noradrenalínu a dopamínu.
Z dôvodu svojich vlastností majú poslové látky nezanedbateľný vplyv na ľudské správanie. Zatiaľ čo serotonín v podstate ovplyvňuje náladu, dopamín ovplyvňuje fyzickú aktivitu. Norepinefrín zasa ovplyvňuje schopnosť venovať pozornosť. Ak je táto rovnováha narušená, prenos podnetov sa nemôže uskutočniť obvyklým spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku spúšťa správanie typické pre ADD.
Stimuly v mozgu sú prijímané a prenášané nervovými bunkami. Aby sa predišlo nadmernej stimulácii, nervové bunky nie sú navzájom spojené, ale medzi sebou majú minimálny priestor, tzv. Synaptickú medzeru.

Po prenose informácií sa látky prenášajúce migráciu vracajú späť do synaptickej medzery a sú znova absorbované nervovou bunkou 1.

V prípade ADD sa procesy prenosu stimulov líšia od normy, ktorá vytvára nerovnováhu v neurotransmiteroch serotonínu, dopamínu a noradrenalínu v mozgu. U pacientov s ADD sa predpokladá, že tak transportný gén, ako aj receptorové nervové bunky absorbujúce stimul pre dopamín a / alebo noradrenalín sa líšia, a teda sa odchyľujú od normy. Zníženie koncentrácie dopamínu v synaptickej medzere a nedostatok norepinefrínu môžu spôsobiť príznaky typické pre ADD.

Ak teraz dôjde k podnetu na nervovú bunku 1, postúpi túto informáciu do nervovej bunky 2 tak, že uvoľní messengerové látky do synaptickej medzery. Keď dorazia do synaptickej medzery, poslové látky hľadajú konkrétne väzobné miesto na nervovej bunke 2, zakotvia a potom odovzdajú informácie.

Dedičské a environmentálne vplyvy

Skutočnosť, že prípady ADD sa vyskytujú častejšie v rodinách, umožňuje dve možné otázky:

Je ADD geneticky dedičné?
Je akumulovaná tvorba ADS spôsobená podobnými / identickými vplyvmi prostredia (výchova, ...).

Rôzne výskumy a štúdie ukazujú, že znaky rozvoja ADD môžu byť geneticky zdedené. Na druhej strane tiež vieme, že vplyvy prostredia môžu mať rozhodujúci vplyv na vývoj ADS.

Samotná výchova zvyčajne nie je výlučne zodpovedná za rozvoj ADD. Nekonzistentný štýl výchovy, a tým aj ďalšie nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, môže mať osobitný vplyv na vývoj ADD. Výchova zohráva v živote dieťaťa s ADHD kľúčovú úlohu. Je to pravdepodobne nielen dôležité v oblasti príčiny, ale aj v oblasti liečby, pretože sa musí prispôsobiť osobitným spôsobom a podporovať ju.

Vzdelanie ako možná príčina ADD

Keď je dieťaťu diagnostikovaná duševná porucha alebo porucha správania, rodičia sa často pýtajú, čo urobili zle a či za túto chorobu môže byť zodpovedná ich výchova.
Odpoveď na túto skutočnosť nemožno jednoznačne zodpovedať na základe súčasného stavu vedeckých štúdií.
Zatiaľ čo častejšie sa vyskytujúce poruchy správania môžu byť často späté s poruchami vo výchove alebo s vplyvom na životné prostredie, pri poruchách pozornosti existujú podstatne viac ovplyvňujúce faktory, ako sú gény, neurobiologické zmeny, osobitné vlastnosti dotknutej osoby a mnoho ďalších.
U takého predpätého dieťaťa môžu poruchy rodičovstva aspoň zhoršiť príznaky.
Deti s ADD potrebujú veľa lásky a pozornosti, pretože sa rýchlo cítia zanedbávané a nepochopené a musia mať jasnú štruktúru a spoľahlivé pravidlá. Ak tieto osobitné potreby nie sú dostatočne uspokojené, výchova milujúcimi a angažovanými rodičmi by mohla spustiť ADD, ale pravdepodobne by nespôsobila príčinu bez ďalších faktorov.

Prečítajte si viac o tejto téme: Vzdelávacia pomoc - čo to je?

Príčiny „zasneného správania“ v ADD

Prečo sú niektoré poruchy pozornosti spojené s hyperaktivitou a impulzívnosťou a iné s neprítomnosťou a snom, t.j. aký je presný molekulárny a genetický rozdiel medzi ADHD a ADD, sa skúma, ale stále nie je jasný.
Existuje však veľa logických dôvodov na rozvoj snov. Na jednej strane je zasnené dieťa príjemným dieťaťom pre väčšinu rodičov a vychovávateľov, ktorí sa dokážu osamostatniť a zdá sa byť s ním spokojní. Mnoho detí s ADD má navyše výraznú fantáziu, ktorá im umožňuje užívať si snívanie a izolovať ich od vonkajšieho sveta so všetkými jeho ohromujúcimi stimulmi.
Malé deti majú vďaka svojej snovej blízkosti takmer len výhody. Ich neprítomnosť sa stáva problémom iba v škole, keď zmeškajú predmet a jeho ročníky trpia. Do tej doby však už väčšina z nich mala svoj vlastný vysnívaný svet tak pevne zakotvený a ponúka im toľko útočiska, že môže byť veľmi ťažké zbaviť sa tohto správania.

Minimálna cerebrálna dysfunkcia ako príčina ADD

MCD je skrátená forma minimálnej mozgovej dysfunkcie a zahŕňa všetky poruchy funkcie mozgu, ktoré boli spôsobené rôznymi spôsobmi pred, počas alebo po narodení (= pre-, peri- a postnatálne).

Aj keď sa MCD často používalo ako príčina problémov s učením, najmä v sedemdesiatych rokoch, napríklad ako vysvetlenie rozvoja dyslexie, môžu existovať súvislosti medzi pre-, peri- a postnatálnymi problémami a vývojom ADD.

Minimálne poškodenie mozgu v ranom detstve môže nastať prenatálne, t. J. Prenatálne, napríklad infekčnými chorobami matky, krvácaním alebo chybami výživy počas tehotenstva. Osobitne to zahŕňa pravidelnú konzumáciu alkoholu alebo nikotínu matkou, čo znamená, že mozgový kmeň (talamus) nie je úplne rozvinutý (organická zložka mozgu).

Dokonca aj počas pôrodu (= perinatálna) existujú rôzne príčiny, ktoré môžu spôsobiť minimálne poškodenie mozgu. Rizikovými faktormi sú napríklad nedostatok kyslíka počas pôrodu alebo rôzne oneskorenia pri narodení v dôsledku polohových anomálií.

Štúdie tiež ukázali, že u predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou sa ADD vyskytuje častejšie ako u detí s normálnou hmotnosťou pri narodení. Aj tu sa predpokladá, že existuje súvislosť so zvýšenou pravdepodobnosťou minimálnych mozgových porúch mozgu u predčasne narodených detí.

Typickými postnatálnymi príčinami rozvoja minimálnej mozgovej dysfunkcie sú typicky nehody, infekčné choroby alebo metabolické choroby.

Najmä v súvislosti s diagnostickým vymedzením ADD má zmysel poskytovať záznamy o materstve a výsledky vyšetrení U-vyšetrení dieťaťa, pretože môžu poskytnúť dôležité informácie.

Alergie a ADD

Alergie u pacientov s ADD sú často tiež diskutované ako príčina nedostatku pozornosti.
Mnoho ľudí trpí alergiami a nie všetci títo ľudia trpia ADD. Nemožno však poprieť, že alergia vyvoláva v tele stresovú situáciu, pri ktorej telo alebo kôra nadobličiek vyvoláva uvoľňovanie adrenalínu a nakoniec reaguje so zvýšenou produkciou kortizolu. Kortizol patrí do skupiny tzv. Glukokortikoidov. Uvoľňovanie kortizolu spôsobuje v tele pokles hladín serotonínu. Serotonín zasa ovplyvňuje náladu a pozornosť človeka a práve tieto výkyvy v pozornosti a nálade sa cítia u dieťaťa.
Aj z rôznych diétnych terapií sú alergie vždy podozrivé z rozvoja ADD. Hoci je možné spojenie v jednotlivých prípadoch - ako už bolo uvedené vyššie - štúdie ukazujú, že alergie a najmä alergie na jedlo sa používajú iba zriedka ako príčina rozvoja ADD. To nevyhnutne neznamená, že rôzne diétne terapie, ako napríklad Feingoldova strava, nemôžu zlepšovať príznaky.

Ďalšie témy ADS

REKLAMY
PRIDAŤ príčiny
PRIDAŤ príznaky
Diagnostika ADS
Liečba ADD

Liečebné vzdelávanie ADS
- ADD psychoterapia
- Hĺbková psychológia
- Behaviorálna terapia
- jóga
- Autogénny výcvik
PRIDAŤ lieky
- metylfenidát
- Ritalin
- antidepresíva
PRIDAŤ stravu
ADD a rodina
Vzdelávacie hry